Hudobná škola je škola. Je to v podstate jazyková škola a jej jazykom je hudba. Práve nedávno som videl video, v ktorom svetoznámy jazzman (linka na video je na konci článku) hovorí o tom, ako ho bratia hudobníci vychovávali. Hovorili s ním hudobným jazykom, nechali ho, aby si postupne osvojoval výrazy, nekarhali ho zbytočne za chyby a postupne ho učili používať znaky a kódy, ktorými komunikuje hudba. Neskôr samozrejme aj on šiel do „ozajstných“ škôl, kde sa doučil používať hudobný jazyk spisovne, naučil sa chápať reálie a kontext, osvojil si techniku a vytvoril si aj vlastný hudobný „dialekt“ a priniesol nové technické prvky.

Občas sa rodičia pýtajú, či majú prihlásiť svoje dieťa, lebo nie je jasné či má talent, zmysel pre rytmus, či dobre počuje. A či mu majú kúpiť nástroj keď ešte nevedia, či ho to bude baviť.

Na to sa pýtam, či sú ochotní sa mu venovať, či sa s ním budú ochotní učiť, spolu s ním budú zdielať nový jazyk, ktorý pribudne do ich rodiny. Bude to chcieť čas, trpezlivosť, pochopenie a možno aj investíciu do nástroja. Nezisťujeme, či má dieťa talent. Ak rozpráva, komunikuje, nemá problém s pohybom a má záujem, určite zvládne základy, ktoré môže neskôr rozvíjať.  Tak ako sa učil rozprávať materinským jazykom, bude sa teraz učiť používať hudbu. Ale potrebuje oporu doma. Asi by sa nenaučil rozprávať, ak by sa s ním doma nikto nebavil, nikto ho nepočúval a nepovzbudzoval. Keď sa učíme rozprávať, nikto nám v tom nebráni, všetci to s pobavením počúvajú a často sa detské brepty stávajú súčasťou rodinného „kultúrneho dedičstva“. A netrvá to pol roka ani rok, kým sa dieťa naučí rozumieť a správne používať svoj materinský, alebo akýkoľvek iný jazyk. „Ani chodiť si sa neučil za týždeň!“ počuli odo mňa žiaci už mnohokrát, keď si posťažovali, že to ešte nejde.

Chce to čas, chuť a podporu v rodine, keď sa dieťa učí hudbu. Bude mnohokrát všetko opakovať a mnohokrát s chybami. A mnohokrát namiesto sedenia pri počítačovej hre alebo namiesto futbalu, aj keď všetko sa dá zvládnuť a zorganizovať 🙂

Ak dáme dieťa do hudobnej školy, je to začiatok novej skúsenosti, ktorá mu ostane na celý život. Či si nový jazyk osvojí a bude ho pravidelne používať, záleží na učiteľoch a rodine. Je to naozaj akoby sa učil používať novú reč. Počúvajme naše deti, podporme ich, povzbuďme. Hudba je na jednej strane remeslo, ktoré sa treba učiť, ale je to nový zážitok a radosť zo schopnosti tento jazyk používať.

Aj preto ďakujem na koncerte rodičom, že umožnili svojim deťom, aby sa hudba stala súčasťou ich spoločného života a že ich v tom podporujú.

Nie je to ale len vec dieťaťa, ktoré si chce vyskúšať novú hračku, či sa mu bude páčiť. Je to jeho šanca spoznať a zažiť nové veci, naučiť sa rozumieť a používať jazyk hudby. Buďme ako rodičia chápaví a trpezliví, ale nekompromisní a nenechajme dieťa s touto úlohou samé. Obrovské nadšenie vystrieda každodennosť a rôzne úlohy, ktoré nemusia byť vždy len jednoduché. Tu musíme prísť my dospelí, aby sme mu pomohli a nenechali ho odradiť malými čiastkovými neúspechmi, ktoré sa dajú ľahko prekonať.

Aby mohlo aj naše dieťa komunikovať v univerzálnom jazyku, ktorý funguje naprieč vekom, krajinami a svetadielom. Nie každý môže a chce byť profesionálnym hudobníkom. Ale nie je človeka, ktorý by nemohol hrať alebo spievať, hoc aj len tak pre seba.

Luboš Zaťko, Hudobná škola pre všetkých / Hudobná škola Yamaha 🙂

Linka na video Victor Wooten – na TEDx –  https://www.youtube.com/watch?v=2zvjW9arAZ0